Za siedmimi horami, za siedmimi dolami, kde sa voda sypala a piesok sa lial, stála uprostred dediny škola plná detí, ktoré rady čítali. Znie to ako rozprávka? Nemusí, ak k čítaniu pridáte poriadny kus zábavy, zopár dobrých priateľov a chuť spoznávať.
Nebojte sa rozprávky!
Toto heslo sa nieslo počas tohtoročnej noci v škole, ktorú sme tematicky venovali, Pavlovi Dobšinskému, zberateľovi a zapisovateľovi slovenských rozprávok a povestí. Prečo by sme sa mali rozprávok báť? Prvé rozprávky, ktoré si ľudia medzi sebou rozprávali neboli vôbec určené deťom. Boli plné hrôzostrašných bytostí a mučivých činov. Pavol Dobšinský ich zbieral v pôvodnej podobe a neskôr ich iní autori spracovali tak, aby boli vhodné aj pre deti. Počas večera sme sa venovali trom pôvodným rozprávkam: Dvanásť bratov a trinásta sestra, Zlatovláska a Laktibrada.
Žiaci v skupinách spracovali rozprávku na poster, ktorý prezentovali spolužiakom. Testy chrabrosti sme tento rok vymenili za rozprávkový ples v rytme súčasných hitov. V kvíze, ktorý pripravili deviataci, si žiaci overili svoju schopnosť čítať s porozumením a pamätať si detaily prečítaného textu. Keď sa zotmelo, prišiel čas na očakávanú nočnú hru. Žiaci hľadali zakliate vety, tie museli odkliať pomocou kľúča a zostaviť z nich krátky text. Overili si tak mnohé vedomosti z gramatiky.
Záver patril tombole a každému účastníkovi sa ušla malá pozornosť. Ešte nezačalo ani svitať a už sme hľadali tému na ďalšiu literárnu noc. Tešíme sa o rok!
Ďakujeme deviatakom: Stanislavovi Bajužikovi, Matejovi Bajužíkovi, Lilli Gregušovej a Simone Királyovej za pomoc pri realizácii aktivít a rovesnícke učenie.
Mgr. Erika Forgáčová
