Náš veľmi úspešný príbeh (úspešnejší už nemohol byť, keďže sme získali 1. miesto...) začal tým, že triedna učiteľka O. Sabolová prihlásila svoju triedu 4.A na súťaž triednych kolektívov SUPERTRIEDA 2024. Tohto roku (25.6.2024) sa konal 19. ročník tejto súťaže, ktorej podstatou je vytvorenie a predstavenie hudobného príbehu – divadla, kde sa použijú všetky druhy umenia – spev, tanec, rytmizovanie, hra na hudobné nástroje, prednes, herectvo... Týmto sa všetko len začalo. Keď sa prihláška potvrdila, začali vymýšľať príbeh na danú tému – Múdrosť ľudovej rozprávky. A keďže na škole letela ľudová pieseň Oddam še neoddam, tak zakomponovali túto a aj ďalšie ľudové piesne do svojho príbehu, pridelili roly, vytvorili rekvizity, pozháňali látky a zvonček a plášte a zlato......Nacvičili rytmickú hru, tanček, ktorý sme napokon museli zmeniť (k lepšiemu), nacvičiť rapovanú časť, nacvičiť nástrojové časti , spev a nakoniec to všetko zladiť dokopy. Došli sme do situácie, kedy sme reálne nevedeli posúdiť, či je to všetko fajn – bolo to pre nás už všedné a nezaujímavé a držali sme sa len zotrvačnosťou.
Až nastal ten pondelok, kedy o ôsmej ráno zastal pred školou menší autobus a všetkých 15 zástupcov 4.A s pani učiteľkou Sabolovou a pani učiteľkou Vagaskou doviezol do Bratislavy pred Národnú radu SR, kde nás čakal p. Adamišin. Tento pán z východu vedel neskutočné (veľmi zaujímavé, aj zákulisné) informácie o budove NR SR. Previedol nás po všetkých dostupných miestach a aj keď sme boli veľmi unavení z cesty, nestratili sme sa pri jeho otázkach z vlastivedy... (ďakujeme, pani učiteľka Melníková...) ani zo slovenského jazyka ( ďakujeme pani učiteľke Šaffovej...) a užili sme si aj minivystúpenie, ktoré nám bezpečnostná služba NR SR dovolila vo vestibule tejto zaujímavej budovy. Spievať a tancovať tanček Oddam še neoddam v týchto populárnych, ale strážených miestach, bol originálny zážitok, ktorý sa len tak hocikomu nepodarí... Po prehliadke NR SR sme si prezreli exteriér Bratislavského hradu ( ten výhľad je supernádherný!) a potom rýchlo oddychovať do Hotela Prim na okraji Bratislavy... Čakala nás pizza a nákup v Tescu na Zlatých pieskoch (kto nechcel pizzu, mohol si kúpiť niečo iné na večeru...). Po mierne búrlivej noci sme sa ráno po raňajkách vybrali na súťaž do Domu kultúry Vajnory. Najprv sme si vyskúšali javisko, vysvetlili všetko, čo bolo potrebné a čakali na svoju chvíľu. Najprv vystupovali 4 triedy v 1. kategórii – 1. – 3. ročník – 1. miesto vyhrali tretiaci z Moldavy nad Bodvou – veľmi sme im držali palce..., potom nasledovalo 5 tried v našej kategórii – medzi nimi my. Zahrali sme všetko tak, ako sme chceli, všetko išlo podľa plánu – bolo to najlepšie vystúpenie zo všetkých našich vystúpení – deti sa veľmi snažili, aj keď neboli vyspaté, unavené, niektoré mali stres – bolesti brucha “poznáte to“... Počas vystúpenia sme cítili, ako s nami celé hľadisko dýcha, cíti náš príbeh, posúva nás dopredu, bolo to skvelé, jednoducho mali sme veľmi dobrý pocit z nášho súťažného vystúpenia. Keďže sme videli všetky vystúpenia, najviac sa nám páčil príbeh štvrtákov z Moldavy nad Bodvou, ale boli dobrí aj piataci z Martina, štvrtáci z Kremnice, aj šiestaci z Martina. Všetky príbehy mali niečo do seba. Nasledovala 3. kategória- 7. – 9. ročník – samozrejme, že sme držali palce Michalovčanom, ktorí súťažili tiež (a boli vynikajúci – vyhrali 1. miesto). Keď porota veľmi napínavým spôsobom vyhlasovala hodnotenia (v porote boli fundovaní umelci – akademická maliarka, herečka a hudobníčka ), netrpezlivo sme čakali na výrok poroty. Keď nás nevyhlasovali pri cenách, mysleli sme si, že budeme tretí, potom druhí a potom sme si uvedomili, že budeme prví. Keď nás vyhlásili, nastal taký krik, akoby spadla strecha a naši štvrtáci sa s neskutočným jasotom rozbehli na javisko. Dostali ocenenie – diplomy, knihy, ale najvzácnejším ocenením bola zobcová flauta, ktorú dostalo každé dieťa. Naše deti boli prekvapené, nadšené a uveličené. Už tesne po našom vystúpení nám kolegovia z iných škôl hovorili, že sme boli výborní, ale neverili sme, že by to stačilo na víťazstvo... A vyhrali sme okrem vecných cien a diplomov aj dar pre našu školu – hodnotné výtvarné dielo - maľbu na hodváb s motívom Supertriedy so Swarovského krištáľmi – od akademickej maliarky PaedDr. Adely Melišekovej PhD., ktorá bola aj jednou z porotkýň. Veľa to ale urobilo so sebavedomím našich štvrtákov, uvedomili si, že to, čo dokázali, bolo veľmi dobré a naozaj predviedli svoj talent. Čakala nás dlhá cesta domov, plná nadšenia a otázok. Celou cestou sme riešili blahoželania od rodičov a našich fanúšikov telefonátmi, správami na sociálnych sieťach atď. Bol to skvelý pocit. Síce sme došli v noci, ale to nadšenie z takejto výhry bolo úžasné. Na slávnostnom ukončení školského roka si naši žiaci zaslúžene užili pochvaly od riaditeľky školy PaedDr. V. Vajsovej aj s knižnými odmenami.
Ak si chcete pozrieť naše vystúpenie alebo vedieť niečo viac o tohtoročnej súťaži Supertrieda – kliknite na linky:
Boli to výborné skúsenosti, ktoré viac zomkli našu triedu a utvrdili všetkých v tom, že je potrebné si naozaj veriť a úspech príde. Držíme palce, aby sa našim štvrtákom – vlastne teraz už piatakom, darilo aj na budúci rok preukazovať svoj talent.
Nadšená triedna učiteľka O. Sabolová.