Základná škola Júlie Bilčíkovej Budkovce sa nachádza v regióne Michalovského okresu. Obec Budkovce má približne 1500 obyvateľov. Medzi kultúrne pamiatky obce patrí rímskokatolícky Kostol Najsvätejšej Trojice, socha svätého Jána Nepomuckého a kaštieľ.

     História tejto oblasti siaha až do obdobia 3000 rokov pred naším letopočtom, kedy došlo k prvému osídleniu chotára. Obec Budkovce  dokázateľne existuje od 12.-13. storočia a patrí na Zemplíne k najstarším miestam s nepretržitým osídlením. Názov dediny je odvodený od slovanského osobného mena Budka, respektíve Budislav. Podľa názoru niektorých historikov dedina existovala už na prelome 8.-9. storočia a je jednou z najstarších v okolí.  Budkovce boli od stredoveku centrom rozsiahlej a významnej budkovskej farnosti. Monografia obce – Budkovce historické a súčasné, od autorov Prof. PhDr. P. Kónyu, PhD. a Dr. M. Molnára  uvádza, že pri miestnej reformovanej fare možno už na sklonku 16. storočia existovala aj škola.  Jej prvý učiteľ je  však písomne doložený až začiatkom nasledujúceho storočia. S určitosťou vieme, že v roku 1614 bola farská škola s jedným učiteľom (rektorom) súčasťou budkovskej farnosti.

     Školstvo v 18. storočí bolo úzko prepojené s cirkevným životom. Počas rekatolizácie bola v obci r. 1746 obnovená katolícka farnosť  a pri nej vznikla rímskokatolícka farská škola. V tom čase ju navštevovalo iba 6 žiakov, ktorí sa učili čítať a písať po latinsky a po maďarsky.

     V druhej polovici 19. storočia rímskokatolícka škola stále pozostávala z jednej učebne a nachádzala sa v jednej budove s príbytkom učiteľa. Ten okrem učenia zastával aj funkciu kantora. Na škole však už pôsobil aj pomocný učiteľ pre gréckokatolíckych žiakov. V obci existovala aj židovská rituálna škola, v ktorej sa židovskí chlapci učili základy židovského náboženstva. V tomto období Budkovčania postavili nový obecný dom a v rokoch 1863-1875 vystavali dvojtriednu školu, pretože počet školopovinných detí stúpol.  Rímskokatolícku základnú školu začali v tom čase navštevovať aj židovskí žiaci. Príjmy školy pochádzali z viacerých zdrojov, hojne pomáhal hlavne patrón farnosti knieža Lobkowitz, ktorý prispieval aj na platy učiteľov. Väčšia pozornosť farnosti  venovaná miestnej škole sa prejavila v raste gramotnosti. Do konca storočia bolo gramotných už približne 50% dospelých Budkovčanov.

     20. storočie prinieslo do života našich predkov výrazné zmeny. Po vzniku ČSR žiaci navštevovali i naďalej Rímskokatolícku ľudovú školu, kde sa už začalo vyučovať po slovensky. Zakrátko školu premenovali na Štátnu ľudovú školu , v ktorej bola zriadená tretia trieda. Na škole úspešne fungovalo bábkové divadlo. V rokoch 1928 – 1934 sa po dočasnom vyučovaní v miestnom kaštieli prestavala bývalá panská koniareň na 6-triednu školu. V tom čase školy vo viacerých obciach okresu neboli vôbec personálne obsadené pre nedostatok učiteľov, hoci žiakov bolo dosť.  Cirkevná škola v Budkovciach nemala učiteľa ešte 22. augusta 1921. Rímskokatolícky farský úrad ponúkol záujemcom v inzerátoch plat od obce 560 korún, zadarmo byt a lákal ich na to, že v obci je železničná stanica, pošta, notár a lekár.

     Kronika školy uvádza, že v roku 1943 boli v Budkovciach školy dve – štvortriedna Rímskokatolícka ľudová škola a dvojtriedna Gréckokatolícka ľudová škola. 13. augusta 1944 bola obec zapojená do elektrickej siete a škola bola vybavená elektrickým osvetlením. V školskom roku 1944/45 boli obe školy zjednotené do 5-triednej Štátnej ľudovej školy. Frontové udalosti však sťažili jej chod. Budovu školy totiž najprv zabralo pre vojenské nemocničné ciele okupantské nemecké vojsko, potom zasa slúžila ako poľná nemocnica osloboditeľskej Červenej armáde. Celý školský materiál bol nenávratne stratený. Riadne vyučovanie opäť začalo vo februári 1945. Na začiatku školského roka 1948/49 bola škola, podľa nového zákona, reorganizovaná na 5-triednu Národnú školu. Päť dovtedajších ročníkov ľudovej školy sa zmenilo na Národnú školu a starší žiaci navštevovali Strednú školu, ktorá v obci začala fungovať 1. januára 1949.

      Žiaci boli od r. 1950 organizovaní v pionierskom hnutí. Patronát nad školskou pionierskou skupinou prevzala michalovská vojenská posádka. V školskom roku 1953/54 došlo k splynutiu národnej školy so strednou, a tým bola vytvorená Osemročná stredná škola podľa sovietskeho vzoru. Bola zriadená školská stravovňa pre cezpoľných žiakov a deti zamestnaných matiek. V nasledujúcom roku  mala škola už 332 žiakov. Vyučovalo sa na dve zmeny, a aktuálnou sa preto stala potreba vybudovania novej školskej budovy. 1. septembra 1960 sa tunajšia škola opäť transformovala, tentoraz na Deväťročnú strednú školu, ktorá bola 1. februára 1961 zmenená na plne organizovanú Základnú deväťročnú školu. Začalo sa aj s dielenským vyučovaním. V školskom roku 1965/66  nastala kritická situácia – žiakov nebolo možné umiestniť pre nedostatok učební. Škola mala už 433 žiakov a pre 108 z nich chýbali tri učebne. Vyučovalo sa preto na piatich miestach obce, dokonca v kinosále kultúrneho domu, a to bez základných učebných pomôcok ako je tabuľa lavice. Situácia bola definitívne vyriešená 15. januára 1970, kedy bola do užívania slávnostne odovzdaná novostavba 15-triednej školskej budovy.

       Počas celej existencie školy sa žiaci pod vedením učiteľov venovali rôznym aktivitám. Často v nich dosiahli výrazné úspechy. V 70. rokoch sa pravidelne, vo februári, usporadúval na klzisku na školskom dvore hokejový turnaj za účasti škôl z blízkeho okolia. Tradícia tohto turnaja trvala až do roku 1980. Na našej škole sa darilo aj mladým tanečníkom. V školskom roku 1975/76  žiaci školy pod vedením pionierskej vedúcej získali 1. miesto v dvoch kategóriách celoslovenského kola spoločenských tancov v Nových Zámkoch. V marci 1981 bol pri škole slávnostne otvorený skleník, na ktorého výstavbe sa podieľali aj rodičia žiakov. Na škole vznikla i chlapčenská dychovka a dievčenská skupina mažoretiek. Úspešne účinkovali na rôznych kultúrno-spoločenských podujatiach.

 

            K zmenám došlo na tunajšej škole po roku 1989. V súvislosti s udalosťami „nežnej revolúcie“ vzniklo v januári 1990 i na pôde našej ZŠ Učiteľské fórum, ktoré malo riešiť aktuálne problémy a prehodnocovalo pôsobenie jednotlivých školských funkcionárov. Na základe toho vo vedení školy nastali zmeny. Čas priniesol i technické problémy, ktoré narúšali vyučovací proces. V roku 1999 vznikla vážna havarijná situácia - porucha na vykurovacom systéme znemožnila vyučovanie. V novembri a decembri sme vyučovali v rôznych obecných budovách – Obecný úrad Budkovce, priestory po polícii, Klub dôchodcov Budkovce. Havarijná situácia sa vyriešila výmenou teplovodného potrubia z podzemných kanálov, ktoré sa umiestnilo pod pergoly a namontovali sa aj nové výkonné plynové kotly.

     V novodobej histórii školy je významný rok 2004.  Škola získala právnu subjektivitu a jej novým zriaďovateľom sa stala obec Budkovce.  Nebolo to však jednoduché, priestory školy boli poznačené nepretržitým využívaním, bolo zastarané a opotrebované vybavenie, nevyhovujúce sociálne zariadenia, časté poruchy a vyžadovali rozsiahle opravy. Obec nemohla takto prevzatú  školu renovovať, na rozsiahlu rekonštrukciu - generálnu opravu,  chýbali financie. Najväčším problémom však bolo nevysporiadané vlastníctvo pozemkov takmer celého školského areálu. Možnosť uchádzať sa v rámci európskych fondov o finančné prostriedky na celkovú rekonštrukciu školy znemožnili niekoľkoročné súdne spory o určenie vlastníctva školských pozemkov. Jedinou reálnou cestou, ako renovovať školu, boli postupné kroky financované obcou. Rekonštrukciou prešli sociálne zariadenia, školská kuchyňa, vonkajší rozvod vodovodu, svietidlá, vymenili sme všetky okná a dvere za plastové, zriadili dve počítačové učebne, opravili vchody do jednotlivých budov, zrenovovali kabinet telesnej výchovy, telocvičňu, školskú knižnicu, zborovňu, zriadili cvičnú kuchynku, vymaľovali celú školu. Ďalej sme obnovili antuku bežeckej dráhy, vyasfaltovali sme školský dvor, pravidelne obnovujeme strechy budov. Okrem toho sme vytvorili ďalšiu učebňu na delenie jazykov, učebňu dramatickej výchovy, kabinet pre primárne vzdelávanie, kabinet techniky a archív. Viac než polovica učební je vybavená interaktívnymi tabuľami.

      Veľkú pozornosť dnes venujeme bezpečnosti, prevencii rasizmu a patologických javov. Postupne sme vytvorili funkčný bezpečnostný projekt, ktorý tvorí kamerový systém, školský psychológ, školský špeciálny pedagóg  a školské bezpečnostné oko. Práve školské bezpečnostné oko je náš pilotný projekt, ktorý zlepšuje bezpečnosť žiakov počas prestávok a  zvyšuje kvalitu vyučovania. Bezpečnostné oko tvoria dvaja zamestnanci, ktorí spolupracujú so školským psychológom a pomáhajú pedagógom úspešne zvládnuť každý problém s disciplínou na vyučovacích hodinách. Tento projekt je prevenciou. Našou zásadou je, že problémom treba predchádzať, a tým eliminovať možné porušenia školského poriadku. Nech je učiteľ učiteľom, nech má vytvorené podmienky pre výučbu, nech nemusí nadmieru riešiť disciplinárne problémy žiakov.

    Život školy tvoria predovšetkým žiaci a učitelia. Do roku 1989 vyučovací proces dopĺňala svojou činnosťou hlavne pionierska organizácia. Neskôr sa mimoškolské aktivity  rozvíjali hlavne ako krúžky a záujmové útvary. Aktivity v dnešnom ponímaní predstavujú celoškolské projekty.     

     Úspešným projektom je Prijatie žiakov starostom obce, ktorý realizujeme od roku 2000. Náš školský obvod tvorí 7 obcí, a tak starosta každej z nich prijíma svojich žiakov a oceňuje ich dosiahnuté úspechy, zlepšenie či posun vpred. Slávnostné prijatie sa koná v obradnej sieni Obecného úradu Budkovce a nechýbajú ani malé darčeky, ktoré starostovia oceneným žiakom venujú.

    Projekt História kráča s nami  má 4 aktivity: Wiczmándyho slovo – medzinárodná prehliadka detskej dramatickej tvorivosti, Buttkay beh – preteky v  behu žiakov školy, Lobkowiczov turnaj – turnaj škôl vo futbale alebo volejbale a Szirnayho výstava - výstava zručností a schopností žiakov a rodičov. Cieľom projektu je upriamiť pozornosť žiakov aj verejnosti na regionálnu históriu, na naše korene, a zdôrazniť tým dôležitosť poznania vlastnej minulosti.

     Z ďalších aktivít realizovaných na škole vyberáme: Škola spoločenského tanca p. Múdreho, Súkromná tanečná škola p. Cicáka, plavecký a turistický kurz, škola v prírode, jazykové pobyty žiakov v Nemecku, Poľsku i doma na Slovensku, pôsobenie lektorov anglického jazyka – projekt Comenius, slávnostné akadémie – verejné vystúpenia žiakov, karnevaly, Týždeň zdravia, Šarkaniáda, Týždeň hlasného čítania, Týždeň boja proti drogám, Noc v škole – čitateľský maratón, súťaž o najkrajšiu tekvicu, Memoriál Štefana Nadzama -žiacky turnaj vo futbale, imatrikulácia prvákov, Deň kariéry  a mnoho ďalších.

     Ak sa povie škola, prvou spojitosťou je žiak. Pravdou však je, že bez zamestnancov by to boli iba strohé budovy a pomôcky. Práve zamestnanci škole vdýchnu správnu atmosféru a vytvárajú všetko to, čo si pod pojmom škola predstavujeme. V našej škole preto venujeme pozornosť rozvoju a rastu každého zamestnanca a rovnako máme na pamäti aj príjemné pracovné prostredie a relaxáciu. V spolupráci s odborovým zväzom  organizujeme pravidelné relaxačné pobyty a stretnutia našich zamestnancov na konci roka. Každoročne sa koná aj Deň zamestnancov, kde oceňujeme ich pracovné úspechy.

     Hovorí sa, že je lepšie raz vidieť, ako stokrát počuť a že ak chceme zapáliť chuť po poznaní, musíme sami horieť. V rámci projektu Poznávame Európu preto pracovníci školy poznávajú významné mestá Európy. Nezabúdame ani na našich bývalých zamestnancov – seniorov. Tešíme sa každý rok na stretnutie s nimi pri príležitosti Mesiaca úcty k starším i Dňa učiteľov. Takéto akcie prinášajú nové zážitky, obnovujú staré spomienky a pomáhajú získať veľa dobrých rád a pozitívnej energie.

     Vstup Slovenska do Európskej únie nám otvoril dvere k spoznávaniu školstva a vzdelávania v iných krajinách. Čo funguje inde, môže posunúť dopredu aj nás. Táto myšlienka nás priviedla k nadviazaniu partnerskej spolupráce s niekoľkými školami v zahraničí - Gimnazjum Laszki z Poľska, Základní škola Koryčany z Českej republiky a doma - Základná škola s materskou školou Maximiliána Hella zo Štiavnických Baní. V období rokov 2004–2007 sme mali partnera aj v Nemecku – Pestalozzischule Allfemeine Forderschule in Gross Schacksdorf. Túto školu však v roku 2007 napriek jej storočnej existencii zrušili. Vzájomné porovnávanie jednotlivých  postupov práce a spoločné pedagogické rady vytvorili a vytvárajú  pre každého z nás nový pohľad na vzdelávanie a súčasne nám pomáhajú získať veľa vzácnych priateľov.

   Základná škola Júlie Bilčíkovej v Budkovciach podporuje inkluzívny model vzdelávania, ktorý zdôrazňuje právo každého dieťaťa na prístup ku vzdelaniu čo najvyššej kvality. Súčasne sa usilujeme rešpektovať individuálne osobitosti žiakov, aby sa všetci mohli plnohodnotne začleniť do spoločenského, hospodárskeho a kultúrneho života. Vytvárame teda podmienky, aby sa naši žiaci neučili pre školu, ale pre život.  

 

Historické fotky budovy školy: