Milí rodičia, milí žiaci,

            život každého z nás je popretkávaný situáciami, ktoré vyvolávajú rôzne pocity a reakcie. To nás robí ľuďmi, vtedy vieme, že sme. Keď cítime radosť, hnev, strach, hrdosť, vinu, závisť, úzkosť, žiarlivosť, dojatie....

 Občas sú však naše emócie také silné a držia sa nás tak dlho, že nepriaznivo pôsobia na nás, na naše zdravie, ale tiež na vzťahy s ostatnými. A vtedy sa potrebujeme zastaviť, uvedomiť si to a zvoliť postup, ako to zvládnuť. Možnosti je veľa, zdrojov pomoci tiež, neostávajme v tom sami...

V tomto článku by sme vám radi predstavili zopár tipov na to, ako pracovať so strachom a úzkosťou. Ako upokojiť telo a myseľ.

Úzkosť a strach sú prirodzené ľudské emócie,  sú si veľmi podobné v tom, ako ich prežívame.  Ich hlavnou úlohou je reagovať na nebezpečenstvo alebo ohrozenie. Pri strachu väčšinou vieme, čoho sa bojíme, prežívame ho ,,tu a teraz“. Pri úzkosti však nevieme rozoznať, čoho konkrétne sa bojíme. Cítime, že tomu tak jednoducho je. 

 

Ako si môžeme pomôcť?

1, prvým dôležitým krokom je rozpoznať a pomenovať si to, čo prežívame, a následne o tom hovoriť. Pocit strachu je úplne normálny, každý sa občas niečoho bojí. Dôležité v rozhovoroch je neprenášať vlastný strach na iných (rodič na dieťa, dieťa na súrodenca, kamarát na kamaráta).

 

2, práca s dychom. Keď sa bojíme, naše telesné pocity sa menia - zrýchli sa nám tep, cítime napätie/bolesť,  napr. v bruchu, zároveň sa nám ťažšie dýcha. Vtedy je vhodné vedome hlboko dýchať. Uznávaná slovenská špeciálna pedagogička Soňa Pekarovičová spolu so svojimi deťmi v tomto prípade používa mantru -"s nádychom berieme do seba silu a s výdychom dávame strach preč." 

Ďalším spôsobom je, že si predstavíme, že máme v bruchu balónik (pokojne v obľúbenej farbe), a našou úlohou je vlastným dychom tento balón nafúknuť. Popri tom si môžeme opakovať - ,,tu a teraz som v bezpečí.“ Zábavnejšou formou dychového cvičenia sú aj tzv. narodeninové sviečky – skúsme si predstaviť, že naše prsty sú narodeninové sviečky. Po jednom ich sfúkneme - nadýchneme sa nosom a pomaly vydýchneme ústami.

Pravidelné cvičenie vedomého dýchania upevňuje pocit bezpečia, kontroly, pokoja a spokojnosti. Zameranie na dýchanie znamená, že sa v hlave nezaoberáme strachom. S upokojením dychu prichádza aj upokojenie mysle.

3, terapeutické príbehy. Ide o príbehy o probléme, ktoré nachádzame v knihách alebo si ich môžeme vymyslieť aj sami. Môžu sa týkať prvého dňa v škole, kamarátstiev, smrti, návštevy doktorky... ich výhodou je, že hlavnými hrdinami sú iné deti, zvieratká, postavičky, čo zabezpečuje odstup. Hlavný hrdina opisuje svoje prežívanie, nachádza riešenie svojho problému a príbeh končí šťastne. Ak príbeh funguje, chceme ho čítať.

 

                                                                                                                      

 

S pozdravom psychologička školy Ivana Tomovčíková.